Drevuliaci

Približne po 1,5 km od súsošia stretnete pri Penzióne Sileo Anjela. Ten od pradávna dohliadal na tvrdo pracujúci tatranský ľud. Raz keď letel ponad kriváň zavadil o neho krídlom. Odvtedy nie je kriváň rovným kopcom. Doletel do Račkovej doliny a tu už ostal navždy. Od tých vekov stráži pokoj nielen na Sileu, ale v celej Račkovej doline. Vďaka nemu sa výrazne uľaví na duši každému, kto strávi v doline aspoň jednu noc. A to nie je všetko, máme tu zázračné anjelske miesto. Tam rastu bylinky, ktoré vám harmóniu do tela prinesú kdekoľvek na svete

Súsošie generácii na vstupe do doliny. Ujo Račko a jeho zvedavý pravnúčik Plačko. Starček bol dlhé roky bačom v kolibe pod Klinom. Tá bola najvyššie položeným salašom na Slovensku a v ďalekom okolí. Dnes tu ovce nenájdete, koliba slúži ako útulňa. Nájdete v nej však fotografie ako sa tu kedysi bačovalo. Dolina ale starčekovi ostane v srdci navždy, preto srdečne víta všetkých pocestných. Vraj každá ovečka, ktorá cestou na pašu sa na neho pozrie takmer zdvojnásobí dojenie!

Keď budete hľadať ďalej, v kempe nájdete vyvaleného Lenivého Hubára Fera. Račková dolina je tak úrodná, že aj ten najlenivejší hubár nepríde domov s prázdnym košom. Vedci zistili , že huby sa dokážu komunikovať so stromami. Tento fakt potvrdzuje aj legenda, ktorá vraví, že každé dieťa, ktoré prenocuje v košíku, porozumie reči stromov.

Pri vstupe do doliny Úzkej neminiete Bystrého, Ostrého, tvrdohlavého ako Baran, sem tam Otrhaného a Uplakaného v doline prebývajúceho Yemnika. Je nesmierne dôležite mu venovať pozornosť pred každou výpravou do doliny. Nejedného zblúdeného turistu už priviedol na správnu cestu, nejednu lavínu zadržal nad hlavou skialpinistu. Stačí ak mu venujete pohľad a hlasný pozdrav „Horám zdar“.

Pred Hotelom Akademik stojí Pionierka Vierka. Najprv bola iskričkou, no keď podrástla stala sa z nej pionierka. V Račkovej sa jej zapáčilo tak, že nechcela odísť. V jednu noc sa jej prisnil sen o zázračnom kameni, ktorý jej sľúbil večnú mladosť. Vierka ho našla a preto je rovnako mladá už takmer 50 rokov. Napovieme vám, skúste ísť po zelenej na Baranec.

Po dlhých rokoch v miestnych močarinách sa vodník Mokrofúzik len prednedávnom ukázal na svetlo sveta. Usadil sa rovno pri obľúbenom altánku a svojou pozitívnou náladou sa snaží spríjemniť cestu každému okoloidúcemu. Nezabudnite sa pri ňom pristaviť a pekne ho pozdraviť!